Články

História a vplyv Senecových textov

Diela pripisované Senecovi zahŕňajú 124 listov adresovaných Luciliovi, 12 listov iným osobám, 9 tragédií a jednu satiru. List O krátkosti života je jedným z 12 listov adresovaných Senecovým priateľom alebo rodine.

Tlač sa začala výraznejšie rozširovať až po roku 1450; dovtedy sa všetky texty prekladali a kopírovali ručne, väčšinou na papyrus a pergamen.O Senecovom literárnom vplyve existujú dôkazy už z obdobia jeho života. Medzi rokmi 49 a 65 patril k najdôležitejším mužom Ríma. Niekoľko rokov po jeho smrti o ňom Quintilianus, hoci nebol jeho obdivovateľ, v svojej Rétorike píše rozšírene ako o rečníkovi. Seneca tiež ovplyvnil osobnosti raného kresťanstva. Jeho listy študovali a citovali svätý Augustín i svätý Hieronym (4. storočie po Kr.).

Stoická morálka mala silný vplyv na rané kresťanské myslenie. Myšlienky o cnosti, sebaovládaní a odolnosti sa stali dôležitou súčasťou kresťanskej etiky. To prispelo k popularizácii Senecových myšlienok, zvlášť v západnom svete.

Kľúčovým obdobím pre listy je 11. storočie. Dnes najstaršia známa a dochovaná zbierka Senecových listov, vrátane tohto, pochádza z Codexu Ambrosianus, ktorý bol vytvorený v benediktínskom kláštore Monte Cassino neďaleko Ríma okolo roku 1075. Z tejto verzie listov vychádzajú všetky ďalšie. V 12. storočí opäť rastie záujem o Senecove diela; na začiatku 14. storočia Dante Alighieri Senecu spomína v Božskej komédii. V roku 1463 Senecove listy vytlačil sám Johann Gutenberg na svojom tlačiarenskom vynáleze. Listy boli zároveň prvými vytlačenými klasikami z obdobia starovekého Ríma. Okolo roku 1400 sa celkový počet kníh na svete odhadoval na niekoľko tisíc; v roku 1500 sa už predpokladá 8 až 20 miliónov výtlačkov.

Senecovými listami sa ďalej zaoberal Erasmus Rotterdamský, ktorý ich prekladal a vydával. Pre Kalvína a Montaigna boli zdrojom pre kázne a eseje; Shakespeare Senecu spomína v Hamletovi.

O Senecovom živote

Lucius Annaeus Seneca známy tiež ako Seneca Mladší či jednoducho iba ako Seneca (asi 4 pred Kr. – 65) nežil pokojným životom filozofa v ústraní, ale búrlivým a plným udalostí, počas ktorého vystriedal mnoho úloh. Bol rímskym štátnikom, politikom, rečníkom, zákonodarcom, učiteľom, radcom cisára, podnikateľom, obchodníkom, spisovateľom a dramatikom. Vyznával stoickú filozofiu. Niekoľkokrát len o vlások unikol smrti a v istej dobe bol zrejme jedným z najbohatších ľudí starovekého Ríma.

Narodil sa približne v roku 4 pred n. l. na juhu Španielska ako druhý syn v bohatej rodine známeho rímskeho rečníka Senecu Staršieho. V mladosti sa dostal do Ríma, kde sa učil najmä filozofiu a rečníctvo. Počas svojho života mal chronické ťažkosti s dýchaním, pravdepodobne astmu alebo tuberkulózu. Aby sa zotavil, bol poslaný so svojou tetou do Egypta.

Do Ríma sa vrátil až okolo roku 31, kde začal kariéru v úradníckych funkciách štátu.Čoskoro sa dostal do nemilosti cisára Caligulu. Ten ho nedal zavraždiť len preto, lebo Seneca bol vážne chorý a Caligulovi povedali, že aj tak čoskoro umrie. Po roku 41 máme o Senecovom ďalšom živote viac informácií z rôznych zdrojov. Čoskoro po tom ako sa novým cisárom stal Claudius, Seneca prišiel do politického konfliktu s jeho manželkou Messalinou.Claudius ho vyhnal na ostrov Korzika čím ho ušetril od trestu smrti ktorý mu udelil Senát. Seneca na Korzike strávil ďalších 8 rokov.

Z vyhnanstva na Korzike pochádzajú jeho najstaršie dochované diela. Vplyv novej cisárovnej Agrippiny ho v roku 49 priviedol naspäť do Ríma.V roku 50 sa stal prétorom a tútorom jej syna, budúceho cisára Nera.V roku 54 sa Nero stal cisárom a Seneca bol jeho poradcom až do roku 64. Najmä v prvom roku bol jeho vplyv na Nera značný. Seneca napísal Nerov úvodný verejný prejav, kde sľuboval obnovenie právneho poriadku a väčšie právomoci pre Senát. 

Rímski historici naznačujú, že prvé roky Nerovej vlády boli kompetentné. Spomínajú tiež, že Seneca bol extrémne bohatý Riman a vlastnil niekoľko víl v okolí Ríma aj v Egypte.Senecov vplyv na cisára postupne opadal, Seneca sa stiahol z verejného života. Rímsky historik Tacitus uvádza, že Seneca sa dvakrát pokúsil odísť do dôchodku no Nero to odmietol. V roku 65 ho nepriatelia odsúdili na smrť ako údajného účastníka sprisahania s cieľom zavraždiť Nera. Jeho stoicismus inšpiroval intelektuálov a vodcov, silne aj ovplyvnil kresťanské myslenie.

„Žijeme len malú časť života. Lebo všetok ostatný čas nie je život, ale len plynutie času“